Dopravnej nehode sa vyhnete aj dobrou prípravou pred cestou

Letné mesiace patria v dopravných štatistikách k najtragickejším. Najlepšou prevenciou nehody na ceste do zahraničia je podľa odborníkov dobrá príprava pred jazdou a odpočinok počas cesty.

Svoje o tom vedia aj profesionálni vodiči. "Ako profesionálny vodič mám výhodu kvalitného zázemia. Dispečing spočíta časový plán jazdy vrátane prestávok a priebežne ma informuje o aktuálnej situácii na trase," hovorí Jiří Plosza, ktorý ako vodič logistickej spoločnosti najazdil viac ako dva milióny kilometrov bez nehody.

Kvalitným zázemím však väčšina vodičov nedisponuje. Bežný vodič sa musí na cestu pripraviť sám.

Počasie a viac neskúsených vodičov
Počas prázdnin pôsobí na cestách hneď niekoľko rizikových faktorov. Objavujú sa vodiči s prerušenou praxou, ktorí v zime nešoférovali a aj cyklisti a motorkári.

Ako upozorňuje dopravná psychologička Vlasta Rehnová, podiel na zvýšenej nehodovosti má prekvapivo aj počasie. "V lete je človek vplyvom predĺženého dňa oveľa aktívnejší, čím sa zároveň viac unaví. Pri riadení v letných mesiacoch je vodič tiež menej ostražitý."

Špecifickou kategóriou sú vodiči, ktorí sa vydávajú na dovolenku do zahraničia vlastným vozidlom. Najčastejšou príčinou nehody na dlhých tratiach je únava, ktorá je spôsobená nezvyčajne dlhým zaťažením organizmu. Najrizikovejšie sú nočné jazdy, kedy je organizmus v prirodzenom útlmu.

Dobrá posádka a prestávky vodičovi pomáhajú
Dôležité je nielen správanie sa vodiča, ale aj posádky vozidla, najmä vedľa sediaceho spolujazdca. Ten by mal vodiča sledovať. Ak spozoruje známky únavy, mal by ho prinútiť zastaviť a urobiť prestávku. Ideálne je s vodičom konverzovať na ľahké témy.

Maximálna doba nepretržitého šoférovania by v bežnej prevádzke nemala presiahnuť štyri hodiny. "Kto sedí v jednom kuse dlhšie ako štyri hodiny, vystavuje sa zvýšenému riziku vzniku trombózy," varuje doktor Olaf Förster, odborník z nemeckej Spoločnosti pre cestovné a turistické lekárstvo.

Každú hodinu a pol jazdy by teda podľa odborníka malo nasledovať malé rozcvičenie, ktoré rozprúdi krv.

Zvýšenú pozornosť treba venovať nočnej jazde po diaľnici, kde je riziko zaspania za volantom najvyššia.

Pri ceste na dovolenku býva automobil plne obsadený a preťažený nákladom. Vždy je však treba myslieť v prvom rade na komfort vodiča a zabezpečiť mu dostatok priestoru pre pohodlné šoférovanie.

Pri rodinných dovolenkách sú v aute prítomné aj deti, ktoré môžu mať na vodiča negatívny vplyv.

Vodič by sa mal na cestu pripraviť
Pripraveného vodiča by na trase nemalo nič prekvapiť. Potvrdzuje to profesionálny šofér Jiří Plosza. "Vodič musí mať predstavu, ako ďaleko pôjde, aby si mohol rozvrhnúť sily. Nestačí zadať do navigácie cieľ trasy a počítať s časom príchodu, ktorý prístroj ukáže. Treba si zohnať čo najviac aktuálnych informácií napríklad o dopravných obmedzeniach prevádzky na trase, mať časovú rezervu, počítať s prestávkami."

Pre prípad uviaznutia v kolóne je dobré natankovať plnú nádrž a mať v aute pripravené pitie.

Vodiči sa snažia bojovať s únavou najčastejšie pitím kávy. Odborníci ale odporúčajú účinok kofeínu nepreceňovať. "Káva síce krátkodobo oddiali pocit únavy, ten sa ale neskôr môže dostaviť oveľa intenzívnejšie," upozorňuje dopravný psychologička Vlasta Rehnová. Káva naviac organizmus odvodňuje, preto je dôležité dodržiavať pitný režim a piť okrem kávy aj iné tekutiny.

Dôležité je pripraviť sa aj na cestu späť, pre ktorú platia rovnaké riziká. Človek má tendenciu po bezstarostnej dovolenke podceniť spiatočnú cestu. Posledný deň dovolenky by mal vodič odpočívať.

Najväčší problém je únava
Vodičská chyba je stále najčastejšou príčinou dopravnej nehody. Ani čoraz bezpečnejšie automobily nedokážu ľudskému zlyhaniu predísť. "Krátke zaspanie za volantom nie je choroba, ale dôsledok prirodzenej únavy organizmu," vysvetľuje Stanislav Novotný z Ústavu dopravnej techniky ČVUT.

Novotný pri svojich experimentoch sledoval vplyv únavy na vodičovu výkonnosť. Predpokladom experimentu bolo, že prešetrovaní vodiči 24 hodín nespali a nesmeli vypiť žiadnu kávu či alkohol. Potom boli testovaní na špeciálnych simulátoroch.

"Z analýzy dát zo simulátora vyplynulo, že väčšina vodičov po pol hodine na rovnom, dalo by sa povedať nudnom úseku diaľnice, zaspáva," vyhlásil Novotný. Pri testoch sa okrem reakčných časov merala napríklad aj frekvencia korekčných pohybov volantom.

Výsledky ukázali, že ak je vodič unavený, musí viac korigovať smer jazdy - jeho pohyby volantom sú teda prudšie. Naproti tomu, keď je svieži, pohyby volantom sú plynulejšie. Zistilo sa tiež, že odpočinutý vodič drží stále približne rovnakú priemernú rýchlosť. Na druhej strane 60 percent unavených vodičov neustále zrýchľuje a spomaľuje. "Stalo sa však aj to, že z rýchlosti 130 kilometrov za hodinu vodič pridal až na 220. Keď si to uvedomil, opäť spomalil na pôvodnú rýchlosť," popisuje Novotný.

Zdroj: www.natankuj.sme.sk