Slováci kupujú nehnuteľnosti pri mori v Chorvátsku
Slováci sa čoraz vážnejšie zaoberajú kúpou nehnuteľnosti v Chorvátsku. Nečudo. Tamojšie more, ktoré si už u nás vyslúžilo prívlastok "slovenské", len vlani prilákalo vyše dvestotisíc našich turistov. O tom, že príjemne prežitá dovolenka dokáže na kúpu rekreačného objektu motivovať, svedčia skúsenosti realitných maklérov i Veľvyslanectva Chorvátskej republiky v SR. Nejde pritom o žiaden "timesharing", ale o skutočné nadobudnutie vlastníckych práv.
Slováci sa čoraz vážnejšie zaoberajú kúpou nehnuteľnosti v Chorvátsku. Nečudo. Tamojšie more, ktoré si už u nás vyslúžilo prívlastok "slovenské", len vlani prilákalo vyše dvestotisíc našich turistov.
O tom, že príjemne prežitá dovolenka dokáže na kúpu rekreačného objektu motivovať, svedčia skúsenosti realitných maklérov i Veľvyslanectva Chorvátskej republiky v SR. Nejde pritom o žiaden "timesharing", ale o skutočné nadobudnutie vlastníckych práv.
Cenový boom
Chorvátsko je blízko. Je to krásna krajina, Slováci sú na ňu zvyknutí a jazyková bariéra nie je taká veľká, ako, povedzme, vo vzťahu k Francúzsku či Taliansku. K týmto hlavným argumentom pre takúto investíciu pridajme, že chorvátska vláda veľa investuje do rozvoja infraštruktúry i cestovného ruchu. Nezanedbateľný je, samozrejme, fakt, že ceny nehnuteľností tam deň čo deň stúpajú.
"Medzimesačne sú to aj dve až tri percentá," hovorí Peter Greppel, obchodný zástupca pre západné a stredné Slovensko realitnej kancelárie Presstia, ktorá sa na chorvátske reality špecializuje od roku 2000. Nárast cien pritom nesúvisí len so zvyšujúcim sa záujmom kupujúcich. Chorvátsko, ktoré sa uchádza o vstup do Európskej únie, momentálne podľa neho prežíva podobný boom ako Slovensko pred niekoľkými rokmi. "Veľa Chorvátov si hovorí, že predaj zatiaľ odložia. Nádejajú sa, že spolu so vstupom Chorvátska do únie sa ceny nehnuteľností ešte zvýšia. Kupujúci však na nich tlačia, a tak napokon predajú, ale za vyššiu cenu," hovorí Greppel.
Kúpa nehnuteľnosti a medzinárodné právo
Podľa informácie Veľvyslanectva Chorvátskej republiky v SR, nadobúdanie práva vlastníctva na nehnuteľnosti cudzími fyzickými a právnickými osobami upravuje chorvátsky zákon o vlastníctve a iných hmotných právach. Jeho ustanovenia určujú, že cudzinci môžu získavať právo vlastníctva na nehnuteľnosti v Chorvátsku pod podmienkou vzájomnosti a so súhlasom ministra zahraničných vecí Chorvátskej republiky (ChR) po vopred získanom vyjadrení ministra spravodlivosti ChR.
"So vstupom SR do EÚ, občania ChR získali právo nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, napríklad bytu alebo domu, na území SR. Výnimkou je získavanie vlastníckeho práva na poľnohospodársku a lesnú pôdu a na nehnuteľnosti, ktorých nadobúdanie je obmedzené mimoriadnymi predpismi. S uplatnením princípu vzájomnosti to isté platí aj pre slovenských občanov v ChR," uviedla pre HN reality konzulka Veľvyslanectva Chorvátskej republiky v SR Ivana Anotlić Jurić. Podľa počtu telefonických alebo e-mailových otázok smerovaných na veľvyslanectvo, slovenskí občania majú za uplynulé roky značný záujem o nehnuteľnosti v Chorvátsku. "Možno povedať, že tieto otázky sú po turistickej sezóne intenzívnejšie," dodáva. Skutočný počet podaných žiadostí (žiadosti sa odovzdávajú na Ministerstve zahraničných vecí Chorvátskej republiky osobne alebo cez splnomocnenca) je už však značne menší.
Nakupujú hlavne firmy
Hoci zákon hovorí o možnosti kúpy fyzickou osobou, v praxi Slováci nakupujú cez firmy. Vyplýva to jednak zo zvyklostí pred vstupom SR do EÚ, keď fyzická osoba mohla nakupovať len na základe výnimky, jednak z praktického hľadiska. Ako na svojej webovej stránke informuje Ministerstvo hospodárstva SR, ak zahraničná osoba založí v Chorvátsku obchodnú spoločnosť, posudzuje sa ako domáca právnická osoba, ktorá môže vlastniť nehnuteľnosť. Nie je pritom rozhodujúce, či ju využíva na výkon činnosti alebo na iný účel. Nie sú teda potrebné spomenuté povolenia od národných ministerstiev. Založenie firmy trvá zhruba dva mesiace a stojí 1 700 eur. Ako právnická osoba vedie účtovníctvo a môže voľne nakupovať nehnuteľnosti. Mať v Chorvátsku firmu je pritom pre vlastníka tamojšej nehnuteľnosti logické. Mnohí Slováci sa rozhodnú popri príjemnom trávení voľného času pri Jadrane svoju novonadobudnutú nehnuteľnosť ďalej zhodnotiť a zvyšovať výnosy z nej. Chopia sa príležitosti a v malom či väčšom začnú svoj apartmán, prípadne neskôr apartmány, prenajímať.
Ako vyberať
Keď sú peniaze, vybrať si chorvátsku nehnuteľnosť podľa snov nie je už dnes vôbec ťažké. K dispozícii sú webové stránky miestnych realitných kancelárií. Kto sa bojí jazykovej bariéry, existujú špecializujúce sa realitné kancelárie s komplexnou ponukou a možno sa v nich dohovoriť i po slovensky. Predaju nehnuteľností v Chorvátsku sa okrajovo venujú aj niektoré slovenské realitky.
"Ísť cez ne je jednoduchšie a hlavne bezpečnejšie," hovorí Peter Greppel. Špecializované realitné kancelárie majú okrem po slovensky hovoriacich zástupcov aj priamych spolupracovníkov v cieľovej krajine. Podľa Greppela je totiž dôležité nielen to, aby realitná kancelária mala komplexnú ponuku, ale aby aj poznala nehnuteľnosti, ktoré do nej zahrnula. V Chorvátsku totiž po vojne zostali niektoré opustené domy. Ich vlastníctvo dodnes nie je vyrovnané a podvodníci nemajú veľké problémy tváriť sa ako ich majitelia. Nezanedbateľnou výhodou je aj servis realitky. "Chorvátčina je Slovákom síce blízka, ale pri zostavovaní zmluvy môže ísť o každé slovíčko. Preto je lepšie mať pri sebe niekoho, kto miestne pomery a zvyklosti veľmi dobre pozná," hovorí Greppel.
Raj pre bohatých
K najdrahším oblastiam patrí Istria. Centrá cestovného ruchu v tejto oblasti sú už dobre vybudované a majú dlhšiu tradíciu. Realitné obchody sa v tejto oblasti rozbehli skôr, ako napríklad pri Zadare. Istria sa stala lákadlom najmä pre Talianov a Rakúšanov, na čo ju priamo predurčuje aj jej geografická poloha. Napríklad novú vilu v Umagu s tromi bytmi, garážou a parkovaním, neďaleko mora, možno momentálne kúpiť za 290-tisíc eur, starý kamenný dom vo vnútrozemí za 185-tisíc eur alebo vidiecky statok za 130-tisíc eur.
Najviac cenovo náročné sú lokality okolo Dubrovníka, kde sa momentálne sústreďuje záujem kupujúcich zo západnej časti Európy. Najmä vďaka cenám, ju začínajú prirovnávať k Francúzskej riviére. Apartmán s veľkosťou 110 štvorcových metrov tu kúpite za rovnakú cenu, ako stavebný pozemok s plochou 730 štvorcových metrov v Meduline na Istrii, teda za 115-tisíc eur. Rodinný dom po vnútornej rekonštrukcii v Dubrovníku ponúka jeho majiteľ za 400-tisíc eur.
Ponuku nehnuteľností v Chorvátsku príjemne spestrujú neobývané ostrovy. Na takú kúpu však treba byť skutočne bohatý. Ceny sa rátajú na milióny eur. Ku klientom, ktorí si chcú užívať ako robinsoni, alebo chcú investovať do ostrovných rekreačných zariadení, patria napríklad Rusi. Investovať na ostrovoch by však chceli napríklad aj Austrálčania.
Ale nielen pre nich
K cenovo prístupnejším a pritom investične zaujímavým lokalitám v Chorvátsku patria južnejšie oblasti, ako severná či stredná Dalmácia. K rozvoju cestovného ruchu i obchodu s nehnuteľnosťami v týchto lokalitách veľkou mierou prispievajú novovybudované diaľnice, ktoré oproti minulosti podstatne urýchlili a spríjemnili cestovanie naprieč celou krajinou.
Dobrú ponuku možno nájsť na pevnine, ale aj napríklad na ostrove Pag alebo na susednom ostrovčeku Vir. Zaujímavosťou týchto ostrovov je ich prepojenie s pevninou mostami, a nie je teda potrebné používať miestnu lodnú dopravu. Nový apartmán na Pagu s dvoma spálňami a výhľadom na neďaleké more možno získať už za 70-tisíc eur, o niečo menší za 55-tisíc eur, na Vire sú ceny o niečo nižšie.
Čo vplýva na cenu
Ak ku všeobecným pravidlám tvorby cien realít patrí umiestnenie a veľkosť pozemku, v Chorvátsku to, vzhľadom na niektoré obmedzenia, platí dvojnásobne. Je to preto, že miestne orgány na základe zákona môžu a aj účinne regulujú výstavbu na celom pobreží Chorvátska. "Stavať je možné v extraviláne až vo vzdialenosti 70 metrov od pobrežia. V intraviláne je to 16 metrov od pobrežnej čiary. Pozemok pre každú stavbu musí mať od 500 do 700 štvorcových metrov, aby sa stavby nelepili jedna na druhú," hovorí slovenský zástupca Presstie. Prakticky to znamená, že aj ten najkrajší pozemok, avšak tesne pozdĺž pobrežia, môže mať takmer nulovú hodnotu, keďže na ňom vlastne niet kde stavať.
Napokon už len dve praktické informácie. Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností je v ChR jednotná, a to päť percent. Zo zákona ju platí kupujúci. Záloha pri podpise zmluvy o budúcej zmluve zvyčajne predstavuje desať percent.
Zdroj: www.hnonline.sk